Komáre, esá a zase komáre

Takmer tridsiatka hráčov Slovenskej minigolfovej ligy sa počas tretieho júnového víkendu stretla s bratislavskými dráhami a asi dvoma miliónmi komármi, ktoré automaticky zaradili minigolf na Slovensku medzi najsledovanejšie športy. Koľko úderov sa odohralo bez "výraznej podpory" bzučiacich, pichajúcich a neoblomných predstaviteľov hmyzej hávede neviem (aj keď si myslím, že sa reálny údaj blíži k nule), ale jedno je isté - aj napriek veľmi nízkej účasti hráčov (najnižší počet za posledných pár rokov) sa dostavili indivíduá schopné predviesť kvalitné výkony a zrejme ich komáre napumpovali takým sérom, ktoré zabezpečilo mimoriadne hodnotné výsledky.

Pohľad na priemer TOP10 ukazuje po oba hracie dni kvalitu lepšiu ako počas turnajov v predchádzajúcich rokoch (MSR 2009 nevynímaje). Sobotný priemer skĺzol k úrovni 23.88, nedeľný ešte o osem stotín nižšie. V rokoch 2006-2009 sa desiatka najlepších pritom pohybovala v solídnom intervale 24.35 - 24.45. Neostáva nič iné iba vztýčiť palec nahor a dodať: "Len tak ďalej!".
Sobota predstavovala pre niektorých hráčov ešte len rozohrievací deň a špička sa zmestila do veľmi úzkeho rozpätia (viac ako polovicu možných bodov do Slovenského pohára dokonca bralo až 17 najlepšie umiestnených hráčov), čo rezultovalo v netradičný rozboj o absolútne tretie miesto medzi kvartetom hráčov. Ten nakoniec úspešne absolvoval Ľubo Zontág (23.75) a zabezpečil tak čisto bratislavský víťazný stupeň - 2. Jakub Kalník (23.50), víťaz sobotnej časti Marcel Korinek (23.25).

Štipka štastia je potrebná vždy...

Nedeľa už priniesla ukážky výborného minigolfu, čo je aj pri tak malom počte účastníkov obdivuhodné. Dva výsledky sa stihli stlačiť pod hranicu 90 úderov na 4 okruhy. Rado Struhár si spomenul na koniec roku 2009 a strúhol si výborný víťazný priemer 21.50 (86 úderov). Skvelo mu sekundoval mužský skokan ročníka 2009/10 - Peter Bubelíny s 88 údermi (22.0) a konečne po dlhšom čase modrou cifrou na eternite (najlepšie kolo - 19). Tretie miesto ukoristil český legionár, na Slovensku dlhšie absentujúci, Ján Tolarovič (23.00). Dva dni, dva odlišné stupne víťazov. Aj to je efekt súčasného ligového modelu. Jednoducho, každý deň je o čo hrať.


Kvalita individuálnych výkonov sa samozrejme premietla aj do súťaže družstiev. Tri tímové kolá pod 120, pričom bratislavské sobotné za 112 (22.4) predstavuje chuťovku v podobe najlepšieho súčtu tohto ligového ročníka (minulý rok sme videli aj 110, spomeniete si kde a kým zahrané?). Každopádne, do hlavného boja sa zapojili tri tímy (BA+PD+BR), trnavský tím zlyhal predovšetkým kvôli nevyrovnanosti nasadených hráčov a košický zrejme zostal doma ladiť formu na nasledujúci turnaj. Pochopiteľne, že oba dni brala zlato GK Bratislava (aj keď v nedeľných dostihoch iba s rozdielom jednej koňskej dĺžky) a neporušila tak tradíciu ročníka, kde na domácej pôde skrátka dominuje (vo väčšej či menšej miere) domáci manšaft. Vyrovnaný boj prebiehal aj medzi Breznom a Prievidzou, čo sa mi obzvlášť páči, pretože toto iskrenie dodáva ligovej súťaži potrebný apetít. Škoda len, že v Častej Brezno zbytočne pustilo pomerne dôležitú porciu bodov práve v súvislosti s bojom o celkové ligové striebro. Ostávajú tri ligové kolá, tabuľka súťaže veľa naznačuje, ale v hre je stále 18 bodov. Keď reálne existuje nádej, netreba sa vzdávať.

Tradične sa zvyknem lúčiť bodkou na záver, tento krát však zakončím report mierne netradične. Pohlavkom. Súvisí so situáciou na slovenskom minigolfovom poli. Máme hráčov výborných, talentovaných, stabilných, občas hrajúcich, ale aj nováčikov. Bohužiaľ, ak v lige narazí hráč, ktorý bojuje o víťazstvo a hráč učiaci sa a bojujúci predovšetkým sám so sebou, nie len, že to nevyzerá dobre, ale v konečnom dôsledku môže byť do značnej miery narušená koncentrácia kvalitného hráča (pochopiteľne, že priepastným kvalitatívnym rozdielom môže byť silne demotivovaný aj nováčik). Opäť, pre istotu, podotýkam. Nikoho neobviňujem a myslím to dobre (koniec koncov nejde o žiadne porušenie pravidiel, skôr akýchsi nepísaných). Situácia je jednoducho taká aká je. No radšej by som videl, ak by ako "štvorky" a "päťky" vystupovali lídri oddielov a ťahúni tímových výsledkov... a šlapalo im to spolu asi ako týmto trom hudobníkom za doprovodu prekvapivého bubeníka ;)

Aktuálna ponuka loptičiek (nové, neoznačené):

Mordor ovládol šikmé okno v Brezne

Prv než sa na vás vyrútia všetky možné štatistické a iné informácie týkajúce sa volebných výsledkov, ponorme sa opäť raz v kľude a pri plnom vedomí do číselného mora so stupňom slanosti nápadne podobnom breznianskym pochúťkam.
Navrhujem, aby sme tak urobili za prítomnosti istého Petra Bubelínyho (mimochodom víťaza 10. ligového kola), ktorého analýza jednej z dráh (viď ilustračné foto) dosiahla priam až fetišistických rozmerov. Ale veď nakoniec, prečo nie?! Ak to má pomôcť...

Zdá sa, že o aký-taký pokus o sofistikovanejšiu analýzu dráh sa pokúsilo viacero jedincov. V porovnaní s Častou sa mierne zmenil pomer zelených výsledkov k čiernym (zelená zóna dosiahla relatívnu úroveň 14.6% resp. 17.7% z celkových kolových výsledkov) a ubudlo sedmičkových "pokušení" - aj keď 32 kusov je na Brezno vysoká kvantita. Pochopiteľne, že najviac sa tento druh fóbie vyskytoval na povestnom šikmom okne. Všeobecný priemer zastal pri cifre 2.467, čo predstavuje medziročné zhoršenie o 13.92%. Zhoršenie prebehlo na drvivej väčšine dráh (s výnimkou segmentov a koša), pričom to pri streďáku (takmer 20%!) vo mne vyvoláva otázku, či pri dráhe neprebiehala počas turnaja seizmická činnosť. Alebo žeby aj do Brezna stihol zaskočiť malý minigolfový záškodník? Minimálne pre bratislavský turnaj vám môžem garantovať, že sa neobjaví (maximálne tak na jednom z mojich tričiek). Dohodol som sa s ním a výhovorky tohto typu tým pádom neprijímam.

Ale aby som sa ešte pristavil pri okne. To bolo súčasťou zóny, ktorú som si interne označil ako lesná pasáž. Mimoriadne dôležitý úsek z hľadiska šancí na dobrý výsledok a pokoj pre zvyšnú časť okruhu pozostávajúci z priečok, šikmého okna a blesku. Ideálny test presnosti úderu. No a kto týmto testom prešiel najlepšie? Rasťo Rádik. Túto trojkombináciu si absolvoval síce iba 6x, čím bol mierne zvýhodnený oproti konkurencii (8x), ale to nemení nič na fakte, že si s ňou porozumel najlepšie - priemer 1.278.

Dám len malé avízko, že niečo podobné budem sledovať aj v Bratislave. Blesk, priečky, okno a trubka nech sú vám svedkami, ako nám Bratislavákom na začiatkoch sezón vo fáze naberania formy. To nám potom umožňuje byť napríklad najlepší v tímových štatistikách na náročných oknách aj v situácii, kedy väčšina dráh patrí domácim (viď tabuľka).

Tímové štatistiky som tento krát komentármi príliš nepohladil, ale egám jednotlivcov neostanem dlžný nič. Predtým než prejdem na vzorku jedenástich dráh, upozorním na jeden úkaz. Pre mňa osobne išlo o intergalaktický zážitok a viem, že minigolf pre mňa už nikdy nebude taký ako predtým (až do momentu kým niečo podobné nezažijem na lopingu, koši, či trubke). Vážení, moje oči uzreli sklenku na vlnách... Nech to znie akokoľvek bizarne, bol to fakt u početnej skupiny hráčov, ktorým odporúčam návštevu sklenkiatra. To je prosím lekár špecializujúci sa na duševnú poruchu spôsobenú nadmerným používaním sklenených guľatých predmetov. A momentálne viem o jednom pôsobiacom na území Slovenska - kontakt na SklDr. Mariána Havlíka nájdete aj na tejto stránke, prípadne sa obráťte na Úniu lekárov :-)

Ale poďme radšej švihom k tým jedenástim dráham a predovšetkým osobám, ktoré na nich zaháňali temnoty a zlé sily. S lopingom, na ktorom sa urodilo najmenej es (iba 70), si najlepšie poradili Laco Ištván a Peter Struhár (1.375). Nasledujúca dvojica dráh vo výpočte už v článku spomenutá bola. Priečky a šikmé okno sa dobrovoľne vzdali pred sniperským okom Rasťa Rádika (esovky). Iba jednu cvičnú ranu vypálil na blesku Laco Ištván (1.125), ktorý zvýšené sebavedomie predal hneď na následovnom vyesovanom labyrinte.
Kto sa rozhodol, že bude praktizovať geometrické poznatky v okolí uhla? Nikto iný ako deväťdesiatimi stupňami mazaný Peter Bubelíny (1.250). Do tejto štatistickej sekcie už tak nejak automaticky začína patriť Miro Čibik. Tento krát sa mu najviac páčilo na ľadvine. Bezchybný nebol, ale priemer 1.125 stačil na jej privatizáciu. Pri vlnách konkurz vyhral s ponukou 1.250 Matej Bartoš (či to bolo za pomoci sklenky neviem, ale tušenie mám). Trubadúrov sme v Brezne mali dvoch, hudobné teleso Gróf-Andrássy si schuti zadžemovalo na dráhe č. 14 v takte 1.125 (...a pod dohľadom Peťa Bubelínyho;) Iný druh umenia ukázali Maroš Havlík a Peter Močiarik na prúdoch (1.000) i Lukáš Barylík v samotnom finiši, na moste (1.250).

Zvyšok má príležitosť zahviezdiť v Bratislave. Bolo by na čase poriadne nastaviť zameriavače a pracovať s loptami, ktorých prvotnou misiou je končiť v cieli na prvú ranu...

Termínová listina pre rok 2011


DátumTurnajMiestoPovrchVýsledky
5.-6.3.1. Halové MSRTrnava/indooreternit
26.-27.3.7/8. kolo 1.ligyTrnava/indooreternit
7.-8.5.9/10. kolo 1.ligyČastáeternit
21.-22.5.11/12. kolo 1.ligyKošice/Classicbetón
11.-12.6.13/14. kolo 1.ligyBratislavaeternit
11.-12.6.Nations CupsNaturns/Kunzell/Stockholm
9.-10.7.MSR+Finále ligyBreznoeternit





30.-31.7.1/2. kolo 1.ligyDubnicaeternit
10.-13.8.ME JuniorovNaturns ITAbetón/eternit
10.-13.8.ME SeniorovKunzell GERbetón/eternit
24.-27.8.World Ch'shipStockholm SWEbetón/eternit
10.-11.9.3/4. kolo 1.ligyV. Krtíšeternit
29.9-1.10.Europacup/tímyVergiate ITAbetón
15-16.10.5/6. kolo 1.ligyPrievidzaeternit/staré

Desaťminútové prerušenia brezňancov nezastavili

Tohtoročný máj označili slovenskí meteorológovia ako zrážkovo najvýdatnejší za posledných 100 rokov. Prvý májový turnaj v Častej prebehol z hľadiska poveternostných podmienok viac menej bez problémov, Brezno však už také šťastie nemalo. Predovšetkým sobota bola mimoriadne bohatá na prerušenia (narátal som ich asi 6 alebo 7) a je tak trochu malým zázrakom, že sa pri štarte o 12.00 stihli odohrať všetky štyri plánované okruhy. Ako je to možné? Jednoducho som sa ako hlavný rozhodca turnaja rozhodol, že mierny dážď a čiastočný mokrý film nepredstavujú prekážku výrazne obmedzujúcu regulárnosť súťaže.

Stačí si predstaviť podmienky v severských krajinách. Ak by sa striktne nehralo pri mrholení, či menších/prerušovaných zrážkach, veľa by si severskí kolegovia do loptičiek nezaudierali (hlavne mimo letnej sezóny). A v konečnom dôsledku, súťažný poriadok hovorí, že "neregulárne podmienky nastávajú vtedy, keď nie možné upraviť dráhu tak, aby po dobu prípravy k úderu na nej nebola vytvorená súvislá vrstva vody (snehu)". To sa z môjho pohľadu nestalo (vystierkovaná dráha poskytovala priestor na odohranie regulárneho úderu). Samozrejme nebolo to úplne jednoduché a pevne dúfam, že išlo o prvý a posledný dažďom premáčaný turnaj tohto roku...

Počasie síce hráčom neprialo, ale zopár úsmevov som na dráhach zaregistroval. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, či je dôvod na úsmevy aj po turnaji. Pomôžem si tým, že nadviažem na ligové preview, ktoré som hodil na blog pred samotným turnajom v Brezne. Z piatich víťazov predchádzajúcich ročníkov sa nedostavil ani jeden, čo vplyv na priemer výkonov mohlo mať. Takisto aj daždivé počasie a prerušenia. Vyzýval som k ataku hranice 24 úderov v rámci priemeru desiatky najlepších hráčov. Nestalo sa. Namiesto toho sme sa v sobotu dostali na nelichotivých 25.45 (to ešte beriem s rezervou), nedeľné zreteľne lepšie podmienky posunuli priemer len mierne na cifru 25.13. Najhoršie priemery od roku 2002 (z hlbšej histórie dáta nemám). Pre porovnanie v roku 2009 to bolo 24.18, v roku 2008 24.29, v skorších obdobiach v rozpätí 23-24. V sumáre, len tri výkony po oba hracie dni mali punc dvojciferného súčtu. To je málo a jednoznačný dôkaz, že momentálna sila slovenskej ligy dosahuje nižších hodnôt. Holt, treba to zobrať ako fakt. Nie však nezvratný... to už ale nechám na každého schopnostiach a ochote zlepšovať sa.

Výrazne smútiť (aspoň na pár dní) však nemusia domáci, ktorí si splnili povinnosť - bez zaváhania i komplikácií vyhrali oba hracie dni a potiahli priemery do lepších čísel. Obzvlášť druhý deň odohraný s tímovým priemerom 24.8 má svoju úroveň. Na zvyšných pozíciách sa to miešalo a prebiehal tuhý boj. 1.MTGC Prievidza progresívnym zlepšovaním počas prvého dňa stihla na cieľovej rovinke výdatne zabrať a výsledkom bola delená druhá pozícia s GK Bratislava. Druhý deň si už druhú priečku postrážila od tretieho kola a poslala bratislavčanov na bronz. Tím chýbalo hviezdne nedeľné kolo (alebo Kubo Kalník, ktorý uprednostnil minigolf na úrovni šedej kôry mozgovej), ktoré by ukázalo varovný prst a pomohlo vyvinúť tlak na konkurenciu. Nestalo sa a tak Prievidza stiahla jeden bodík z náskoku lídra ligovej tabuľky. Tlak na konkurenciu však Bratislava určite vyvinie na najbližšom (domácom) turnaji, ktorý by už mohol mať prívlastok trháku predurčujúcemu k postu majstra, ale nebudem predbiehať.

Radšej sa pozriem na jednotlivcov. Prísne kritéria zniesli dvaja. Laco Ištván (víťaz a 2. - 22.50 a 23.75) a Peter Bubelíny (3. a víťaz - 24.25 a 22.75). Ak ma pamäť neklame, tak prvé víťazstvo v juniorskej kategórii zaznamenal v sobotu Daniel Kraviansky kvalitným výkonom 95 úderov (23.75). Spomenúť si ešte zaslúžia Ivan Švejda, absolútne štvrtý v sobotu (25.75) a Vanda Kupcová, bronzová celkovo v nedeľu (24.50). V pohári si kráľovskú pozíciu od Rada Struhára vzal Laco Ištván (221 bodov).


Čo dodať na záver čiastočne negatívne ladeného reportu? Bodku? Radšej pozitívnu trojbodku pre fanúšikov Laca Ištvána, dráhového golfu, bizarných pokrikov ako aj minigolfovej chémie medzi Ivanom Bušom a Radom Ledníkom...



24.-28.8.